Uhlíková stopa je výraz, ktorý v spoločnosti rezonuje čoraz častejšie. Predstavuje celkové množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, či už ide o výrobu energie, dopravu alebo spotrebu potravín. Prečo je tento výraz tak populárny? Je to ďaší výmysel alebo byrokratická skratka? Mala by nás vôbec zaujímať? V tomto článku sa na to v skratke pozrieme.
Popularitu uhlíkovej stope priniesla v poslednej dobe najmä téma ESG*, v rámci ktorej patrí medzi merateľné ukazovatele práve kvantifikácia produkovaných emisií ako jeden z indikátorov udržateľného správania sa firiem. Uhlíková stopa má tú výhodu, že ju možno v čase sledovať, získať konkrétne dáta a porovnávať ich.
My uhlíkovú stopu radi prirovnávame k ceste. Nie je to cieľ, ale cesta či smer, ktorý naznačuje, kam máme kráčať a aký terén nás na tejto ceste bude sprevádzať. Okrem tohto poetického opisu máme samozrejme aj fakty:
Uhlíková stopa je merítkom množstva skleníkových plynov, ktoré sa uvoľnia do atmosféry počas životného cyklu produktu alebo činnosti.
Tieto emisie sú zvyčajne merané v jednotkách hmotnosti (napr. gram CO2 / kg) a poskytujú prehľad o environmentálnom vplyve činnosti organizácie. Uhlíkovú stopu však môžeme vypočítať nielen pre organizácie, ale aj pre produkt, projekt či jednotlivé aktivity.
Prečo je dobré počítať uhlíkovú stopu?
Hoci výpočet uhlíkovej stopy je pre organizácie dobrovoľný, je to viac ako len údaj o emisiách skleníkových plynov. Má dôležitý strategický aspekt a je prínosom pre klímu a životné prostredie, hospodárstvo ako aj renomé spoločnosti:
👣 identifikuje hlavné zdroje emisií skleníkových plynov
👣 ukáže, aký má firma dopad na klimatickú zmenu
👣 zvyšuje celkové environmentálne povedomie organizácie
👣 identifikuje najlepší a najefektívnejší strategický prístup k znižovaniu emisií
👣 pomáha na základe dát zlepšiť riadenie spotreby energie
👣 pomáha s výberom surovín, dodávateľov, výrobných metód a postupov
👣 a tak pomáha znižovať náklady
👣 stransparentní komunikáciu (záväzok organizácie k dlhodobo udržateľnému rozvoju a zníženiu emisií)
Uhlíkovú stopu si nedávajú počítať len veľké firmy. Na príklade jedného z našich najmilších projektov vám chceme ukázať, čo všetko je možné, „keď sa chce“ a aký dopad môže mať aj zdanlivo malá organizácia. Poďte nami do Prešova!
Akú uhlíkovú stopu má zariadenie pre seniorov?
Kde bolo, tam bolo, v roku 1999 vzniklo v Prešove občianske združenie rodičov detí s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktoré sa rozhodlo odstraňovať a podporovať ich pri integrácii do spoločnosti. Barlička, o ktorú sa možno oprieť. Krásny názov!
Barlička postupne rozšírila svoje služby o Domov sociálnych služieb, Chránené dielne, Fyziocentrum a Praktickú školu a od roku 2010 poskytuje aj komplexnú starostlivosť pre seniorov prostredníctvom Zariadenia pre seniorov, Denného stacionára a Špecializovaného zariadenia. A práve služby seniorom sa stali terčom nášho záujmu.
Barlička sa tiež zameriava na inovácie, ako sú moderné terapie a medzinárodné výmeny poznatkov, a usiluje sa o uplatňovanie prístupov zameraných na človeka. Možno preto nás neprekvapila odpoveď na otázku Prečo chce domov dôchodcov vôbec riešiť svoju uhlíkovú stopu?
„Na ochrane klímy nám naozaj záleží. Máme záujem získať prehľad o emisiách, ktoré produkujeme aj snahu hľadať strategické riešenia na ich zníženie. Zároveň považujeme za dôležité poukázať na to, že aj tento segment je moderný a pritiahnuť aj mladých ľudí pracovať v tak špecifickej oblasti, akou starostlivosť o seniorov jednoznačne je,“ Lukáš Kvokačka, riaditeľ OZ Barlička.
Našim spoločným cieľom bolo vyhodnotiť uhlíkovú stopu zariadenia a poskytnúť mu komplexný prehľad emisií skleníkových plynov súvisiacich s jeho činnosťou. V hodnotiacej správe sme sa zamerali na:
👣 identifikáciu hlavných zdrojov emisií
👣 kvantifikáciu ich príspevku k celkovej uhlíkovej stope
👣 navrhnutie opatrení na znižovanie týchto emisií
Na to, aby sme tento cieľ mohli dosiahnuť, sme potrebovali vstupné dáta. A tých sa nám dostalo na naše potešenie bez akéhokoľvek zaváhania. Barlička s nami bola ochotná zdieľať všetko, a my sme si tak mohli sadnúť za stôl pustiť sa do práce. Počítali sme všetko – od energií cez prípravu jedál až po plienky. Nižšie vám dovolíme nahliadnuť do kúska z analýzy:
Čísla nezvereňujeme zámerne, sú dôverné a vyplývajú z citlivých dát organizácie, ktorá si o našu služby požiadala. Napriek tomu sme pre vás z výsledkov vybrali tieto 2 zaujímavosti:
👣 zo všetkých sledovaných oblastí tvorí najväčší prírastok nákup potravín
👣 ako extrémne efektívny krok k energetickej nezávislosti pri tak exponovanej prevádzke sú inštalovaný solárny ohrev vody, vďaka čomu si organizácia dokáže pokryť výrobu tepla
S Barličkou sme si vysvetlili, že úspory vykonané v týchto oblastiach predstavujú najväčší potenciál pre zníženie celkovej uhlíkovej stopy spoločnosti. Zároveň je však potrebné dbať aj na ďalšie oblasti, ktoré môžu v budúcnosti pre spoločnosť predstavovať väčší zdroj emisií.
Zhrnutie
Uhlíková stopa nie je to len „byrokratická skratka“. Ide o expertné kvantifikovanie dopadu organizície / produktu / služby na životné prostredie. Je to relevantný nástroj, vďaka ktorému vieme zozbierať dáta a tlmočiť ich tak, aby sme vedeli určite, aký dopad má fungovanie danej organizácie a jej aktivity na životné prostredie. Nie je to však jediné ani absolútne bezchybné riešenie, preto vždy odporúčame zvažovať aj iné aspekty. Výpočet uhlíkovej stopy je komplexný proces. Radi vás doň zasvätíme.
*ESG (Environmental, Social, Governance) predstavuje prístup riadenia podniku zohľadňujúci životné prostredie a sociálne vplyvy. Hovorí sa o ňom, ako to tzv. zodpovednom podnikaní a zahŕňa témy ako napr. emisie skleníkových plynov, zdravie a bezpečnosť zákazníka, podpora komunity, transparentnosť, zelené obstarávanie či rovnosť príležitostí a odmeňovania medzi mužmi a ženami.
