Ľudstvo dnes čelí jednej z najväčších existenčných hrozieb v celej svojej histórii. Nadmerne vysoké množstvá skleníkových plynov v atmosfére narúšajú rovnováhu planéty. Dlhšie obdobia sucha na jednom mieste, viac nárazových dažďov na druhom mieste, zvyšujúce sa priemerné teploty či viac lesných požiarov sú len špičkou roztápajúceho sa ľadovca. Životné podmienky ľudí na Slovensku a po celom svete sú ohrozené.
Chceme ukázať, aký dosah majú naše každodenné rozhodnutia – napríklad tie, z čoho budeme variť. Občas stačí len mierne zmeniť postup a dopad môže byť veľký. Aký veľký? A ako variť nízkouhlíkovo bez toho, aby sme sa pripravili o chuťový zážitok? To sme zisťovali spolu s špičkovým šéfkuchárom!
Po úspešnom prvom ročníku klimatickej kuchyne s Michalom Kordošom, sme sa pustili do ďalšieho! Tentokrát sme použili 4 recepty Surovej dcérky:
🍴 tofunica
🍴 vegan treska
🍴 vegan segedín
🍴 vegan bryndzové halušky
Ako dopadli?
Vo videu tiež nájdete kompletné recepty.
💡 Hádanka: Ktorá ingrediencia vegan verzie tresky je emisne najnáročnejšia?
a) slnečnicové semienka
b) šťava z citróna
c) ryžový ocot
d) olivový olej
e) nori vločky
f) mrkva
g) cibuľa
h) zeler
Sú to nori vločky.
Pozor však!
V množstve, ktoré je uvedené v recepte (2 čajové lyžičky), predstavujú len 0,72% emisií z celého jedla. Teda aj napriek tomu, že majú najvyšší emisný faktor spomedzi ostatných ingrediencií, vegan verzia tresky za sebou zanechá takmer o 1kg emisií menej než jej tradičná verzia. Každá porcia tak ušetrí takmer 4 km jazdy benzínovým autom.
Climatecooking 2023
Michal Kordoš ako mladý stážoval v známej kodanskej reštaurácii Noma. Dnes organizuje charitatívne večere a varí prezidentom, kráľom a svojim klientom. Michal Kordoš je kuchár, ktorému záleží na kvalite potravín a ich minimálnom dopade na životné prostredie. V našom spoločnom projekte Klimatická kuchyňa Michal s ďalšími slovenskými šéfkuchármi ukazujú, ako môžeme prispieť k riešeniu klimatickej zmeny prostredníctvom jedla.
Nech sa páči, výsledok:
Vedeli ste, že?
🍴 Potravinový systém, ktorý zahŕňa všetko od pestovania plodín, cez spracovanie potravín, prepravu až po predaj a prípravu jedál, do veľkej miery prispieva ku klimatickej zmene. Podľa aktuálnych výpočtov je zodpovedný za produkciu 25 až 34% (resp. 1/4 až 1/3) všetkých ľudských emisií. (Poore & Nemecek, 2018; Crippa et al., 2021)
🍴 Najväčšiu časť emisií potravinového systému produkuje výroba živočíšnych potravín. Analýzy hovoria o tom, že práve tie sú zodpovedné za 56-58% emisií tohto systému, pričom ľudstvu dávajú iba 37% z celkového prijatého proteínu. Sú v tom započítané emisie metánu z trávenia dobytka, narábania s hnojom, manažmentu pastvín, emisie rybárskych lodí, emisie z výroby potravy pre poľnohospodárske zvieratá, ako aj z premeny pôdy na priestor pre zvieratá (napr. odlesňovanie, aby sa na mieste lesa mohol pásť dobytok alebo pestovať krmivo pre dobytok). (Poore & Nemecek, 2018)
🍴 Lietadlo má najvyššie emisie na kilometer. Letecká doprava potravín má suverénne najvyššie emisie skleníkových plynov na kilometer. „Letecké ovocie“ je preto veľmi neekologické (Webber & Matthews, 2008).
🍴 Lode prepravia celosvetovo najviac kilometrov. Najviac kilometrov precestujú potraviny po vode, cca o polovicu menej po ceste, cca tretinu z toho vlakom a minimum letecky (Poore & Nemecek, 2018).
🍴 Autá vyprodukujú celkovo najviac emisií. 84% skleníkových plynov z transportu potravín tvorí cestná doprava, 11% lodná, 3% vlaková a 2% letecká (Webber & Matthews, 2008).
🍴 Potravinový odpad a potravinové straty tvoria cca 16 % emisií skleníkových plynov potravinového systému. Zatiaľ nevieme, do akej miery je možné nevytvárať potravinový odpad a teda koľko presne sa dá z týchto 16 % emisií reálne ušetriť. No jednu vec už vieme – kto ho tvorí. Častá predstava je, že väčšinu odpadu tvoria farmári – napr. tým, že zahadzujú krivé mrkvy a podobne, ale nie je to tak. Prieskum Eurostatu z roku 2020 hovorí, že potravinový odpad v EÚ tvoria najmä domácnosti (55 %) a až ďaleko po nich nasledujú spracovatelia (18 %), Horeca (9 %), výrobcovia (11 %) a nakoniec veľko- a maloobchodníci (7 %).
🍴 Podľa meta analýzy Poore & Nemecek (2018) je efektívnou možnosťou, ako znížiť emisie potravinového systému, nahradiť v našich jedálničkoch živočíšne potraviny rastlinnými – kde sa dá a kde to dáva zmysel. Pre porovnanie, ak by sme chceli získať 100 g proteínu z rastlinných potravín, potrebujeme zabrať značne menej pôdy a vyprodukujeme značne menej skleníkových plynov, ako keď získavame 100 g proteínu zo živočíšnych potravín.
🍴 S niektorými druhmi mäsa sú spojené nižšie emisie. Vo všeobecnosti, spomedzi mäsa, produkuje na 100g proteínu najvyššie emisie hovädzie a jahňacie mäso, najmä kvôli produkcii metánu. Násobne lepšie sú na tom bravčové mäso, ryby a hydina. Avšak, 100g proteínu vieme získať aj zo strukovín či orechov, za produkcie iba zlomku emisií živočíšnych potravín. (Poore & Nemecek, 2018)
Publikácia vznikla vďaka podpore z Nadácie Tesco. Ďakujeme.
