VESELÁ PARADAJKA
V srdci Žitného ostrova, v Zlatnej na Ostrove, sa nachádza centrála družstva Green Coop. Družstvo je združenie pestovateľov Veselej paradajky. Je zastúpené 4 skleníkmi na Slovensku, od Hornej Potône po Komárno a 2 členom v Maďarsku. Zelenina sa pestuje hydroponicky a na vykurovanie skleníkov sa využíva geotermálna energia. 97% všetkej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov.
Základným princípom družstva Green Coop, ktoré združuje pestovateľov Veselej paradajky na Slovensku je využívanie geotermálnej energie na vykurovanie skleníkov.
Družstvo prevádzkuje 4 skleníky na Slovensku od Komárna po Hornú Potôň a 2 členov má v Maďarsku. Centrála sa nachádza v srdci Žitného ostrova, v Zlatnej na Ostrove. Okrem skleníkov je tu umiestnený aj centrálny sklad.
Družstvo pestuje 25 druhov paradajok a uhorky. Produkcia predstavuje 10 tisíc ton paradajok a 15 miliónov kusov uhoriek ročne.
Družstvo je demokratické združenie pestovateľov, kde každý člen má rovnocenný hlas. Ide o spojenie pestovateľov do jednotnej štruktúry, ktorá dokáže mať silnejšiu východziu pozíciu voči odberateľom, napríklad aj reťazcom pri vyjednávaní podmienok. Zároveň dokážu ponúknuť väčšie objemy produkcie. Družstvo má spoločné baliace linky a skladové priestory, a prepojené so tak aj ekonomické náklady.
Zdieľaná je nielen technika, ale aj vedomosti, dáta a dokonca odborníci na škodce či choroby. Pestovatelia sú tak ekonomicky strabilnejší a vedia lepšie odolávať škodcom. . Zdieľajú sa napríklad.
Pestovatelia využívajú geotermálnu energiu aj tzv. hydroponické pestovanie.
97% všetkých energetických vstupov pochádza z obnoviteľných zdrojov. Všetky budovy majú nainštalované solárne panely, ktoré vyrábajú elektrickú energiu pre vlastnú spotrebu.
Geotermálna energia je získavaná z vrtu, kde teplota vody dosahuje v prípade Zlatnej na Ostrove okolo 55-64 stupňov celzia, v okolí Dunajskej Stredy je to až 93 stupňov. Táto voda sa ešte odplyňuje od obsahu metánu, ktorý sa ďalej v kogeneračnej jednotke spaľuje, čím nahrádza ďalšie potenciálne zdroje z fosílnych palív. Hĺbka vrtu je do cca 1500 m.
Voda využívaná na závlahy pochádza hlavne z dažďovej vody, ktorá sa v areáli zachytáva. Na závlahy sa využíva približne 10 l na m2 na deň, pričom do 30% je recirkulovaná voda, ktorú rastliny využijú. Táto drenážna voda sa zachytí, vyčistí a vráti do obehu.
Priemerná teplota v skleníku musí byť minimálne 20 stupňov cez deň a 16 stupňov v noci. V lete v závislosti od teploty vnútorná teplota môže narásť.
Systém pestovanie je založený na hydroponickom pestovaní. Hydroponické pestovanie je metóda pestovania rastlín bez použitia pôdy. Namiesto nej sa korene rastlín pestujú v živnom roztoku, ktorý im dodáva vodu a živiny.
Rastlina sa zakoreňuje v substráte kokosových vlákien alebo čadiča, a to v závislosti od druhu paradajky. Substrát je prevarený a tvorí sa v ňom celý koreňový systém rastliny, čím sa zabráni akejkoľvek kontaminácii.
Vysádza sa v decembri. Jedným z dôvodov je aj menej svetelných hodín, čo je vyhovujúce. Zber plodov sa realizuje počas celého roka. Na konci novembra sa rastliny odstraňujú. Čadičový substrát sa vracia výrobcovi, ktorý je schopný substrát regenerovať a znovu využiť.
V skleníkoch je využívaná biologická ochrana pred škodcami. Na jednotlivé štádia škodcov sa využívajú rôzne druhy tzv. predátorov.
V skleníkoch sú nasadené aj úle čmeliakov, ktoré pravidelne opeľujú rastliny.
Vedeli ste, že?
Rastlina paradajky vie vyrásť až do dĺžky 16 m. Pracovná výška je však 3 metre. V praxi to znamená, že plodiaca časť rastliny sa “navíja” tak, aby pracovná výška nepresiahla 3 metre. Neaktívna časť sa omotáva na spodku systému.
Čím dlhšie je plod na rastline, v strapci, tým vyššiu nutričnú hodnotu má. Plod vie dozrieť aj mimo stonky ale dozrieva s nižšou nutričnou hodnotou.
Uhorky sú na pestovanie náročnejšie ako paradajky. Zber prebieha každý deň, bez prestávky a plody rastú oveľa rýchlejšie než paradajky.
V lete spoločnosť Green Coop dodáva paradajky aj do Španielska. Teploty sú tam také vysoké, že už nie je možné ich dopestovať.
Paradajka pochádza z Mezoameriky, z oblasti okolo Mexika a Peru. Dôkazy o jej pestovaní siahajú až do 5. tisícročia pred Kristom. Pôvodné indiánske kmene, ako Aztékovia a Mayovia, ju pestovali a používali v kuchyni na rôzne spôsoby.
Do Európy sa paradajka dostala v 16. storočí s príchodom Španielov do Ameriky. Spočiatku bola vnímaná ako okrasná rastlina a pestovala sa v záhradách pre jej krásne žlté kvety a farebné plody. Až neskôr v 18. storočí sa začala paradajka pestovať aj pre jej jedlé plody.
Obal na paradajky alebo uhorky tvorí ochranu aj pred vznikom odpadu z potravín. V porovnaní s voľnopredajnými paradajkami bez obalu, vedú obaly k zníženiu odpadu z potravín o 30%.
Pridajte sa k nám
Máte prevádzku, ktorá sa venuje spracovaniu odpadu?
Vyplňte formulár a pridajte sa na Miesta preč.