Bruselské zápisky alebo prečo je dôležité zaujímať sa o dianie v Európskej únii?

Ivana Maleš Brusel cover

Urobili sme odvážny krok: vycestovali sme do Bruselu – centra tvorby environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti cirkulárnej ekonomiky na Európskej úrovni.

Počas 30 dní naša Ivana Maleš pozorne sledovala prácu kolegov z tímu cirkulárnej ekonomiky v organizácii European Environmental Bureau (EEB). Počas jej práce v EEB sa stretávala s predstaviteľmi rôznych európskych inštitúcií a v krátkych správach postupne vyvracala rôzne mýty – napríklad to, že sa na tvorbe politike Slovensko nepodieľa

V tomto texte da dozviete:

  • aké inštitúcie sa podieľajú na tvorbe euróspkych politík
  • ako nás ovplyvňujú a čo znamenajú v praxi
  • ako sa na ne môžeme nakontaktovať, rozprávať sa s nimi a byť súčasťou príprav ďalších zmien 

Znie to zložito – environmentálna politika, legislatíva, strata biodiverizty, klimatická kríza, kríza zdrojov, znečistenie životného prostredia, cirkulárna ekonomika… Bežní ľudia sa v tomto prúde informácií len ťažko orientujú. Nemajú toľko informácií, ako odborníci, ktorí sa týmto témam venujú.

Ľudia často aj pochybujú o tom, či má zmysel sa týmto témam vôbec venovať, či je to vôbec pre nich nejako relevantné. Nevedia predstaviť konkrétne riešenia, ktoré by oni vedeli u nich doma alebo v obci zrealizovať. Nevedia si predstaviť, ako to ovplyvní ich každodenný život. Jedným z častých argumentov je aj to, že nemajú pocit, že je ich názor vypočutý a že nemôžu nijako prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili. Lebo majú pocit, že ich nikto nepočuje.

Preto chceme šíriť informácie o spôsobe prípravy environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti obehového hospodárstva – aby sme bežným ľuďom poskytli prehľad o celom procese a o význame našej angažovanosti a záujmu o politické záležitosti, a to aj na úrovni EÚ.

Slovensko je riadnou členskou krajinou EÚ. A tak sa – rovnako ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, či Estónsko – môžeme zapájať na rôznych úrovniach a ovplyvňovať to, čo časom budeme musieť aj my plniť. Budeme tak lepšie pripravení na zmeny, ktoré ku nám prídu o niekoľko rokov.

Verejne dostupná hanba

Keď príde zo strany Európskej komisie rozhodnutie o zmene či nových cieľoch, na Slovensku sa veľmi bránime tomu, aby sme ich museli plniť. Začneme diskusie o tom, ako veci robiť po starom a ako zmena bude náročná, až nemožná.

Z nášho členstva v EÚ nám pritom vyplývajú rôzne povinnosti, ktoré sme transponovali z EÚ do našej národnej legislatívy. Často sa však  zaradíme medzi medzi krajiny, ktoré si tieto povinnosti ani stanovené ciele neplnia. Prečo nie sme na ne pripravení? Prichádzajú k nám predsa v rovnakom termíne ako aj iným štátom. Viazne komunikácia? Ak áno, kde? Prečo si svoje povinnosti neplníme? Vyzerá to tak, že na Slovensku zmeny nemáme radi. 

Akákoľvek zmena sa u nás stretne s veľkým odporom a príliš veľa energie sa zbytočne vkladá do toho, aby sme ju neurobili. Časom sa však vždy ukáže, že tak len strácame čas. Musíme dobiehať to, čo ostatné regióny zvládli práve preto, že sa na zmenu pozreli ako na príležitosť rozvíjať sa.

Cirkulárna ekonomika v tomto nie je vôbec výnimkou. Okrem niekoľkých infirgementov kvôli neplneniu povinností v minulosti, máme pred sebou ďalšie. A keďže EÚ analyzuje, hotnotí a výsledky oficiálne uvereňujevedia o tom všetci

EÚ

Európska Komisia = živí ľudia

Pôsobí na vás slovo Európska komisia ako abstraktný pojem a neviete čo sa za ním skrýva? Komisiu pritom tvoria konkrétne úrady a konkrétni ľudia, na ktorých sa môžete aj vy ako obyvatelia, zamestnanci, úradníci alebo podnikatelia kedykoľvek obrátiť.

Európska komisia je politicky nezávislá výkonná zložka EÚ. Je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá predkladá právne predpisy na schválenie Parlamentu a Rade. Okrem toho:

  • riadi politiky EÚ
  • vyčleňuje finančné prostriedky
  • presadzuje právne predpisy EÚ
  • zastupuje EÚ na medzinárodnej scéne

Z jej dielne vyšli aj Európska Zelená Dohoda či Akčné plány pre obehové hospodárstvo, na základe ktorých sa veci vyvíjajú aj v cirkulárnej ekonomike (vysvetlíme si nižšie).

Nie je to uzavretá inštitúcia, ktorá zavelí a my musíme poslúchnuť. Naopak – je otvorená pripomienkám od občanov, neziskoviek, ministerstiev a iných stakeholderov. Nie je to žiaden bruselský diktát.

Ak chcete, aby váš hlas bol vypočutý a vedeli ste aj vy ovplyvniť procesy v štádiu prípravy, máte možnosť urobiť tak z pohodlia domova. Na stránke Have your say nájdete aktuálne bežiace iniciatívy. Prostredníctvom nej môže každý kedykoľvek napísať svoj komentár, poslať odkazy a podklady – anonymne, ako fyzická osoba, alebo aj pre svojho zamestnávateľa (ak s tým bude súhlasiť).

Európska komisia je hlavnou inštitúciou, ktorá pripravuje politiky a prvé návrhy pre legislatívu. Do celého procesu tvorby vyzýva všetky členské štáty už v procese prípravy nových dokumentov formou rôznych dotazníkov, kde sú členské štáty vyzvané k tomu, aby svoje dáta, argumenty a názory prezentovali už počas prípravy celého dokumentu.

Politické vedenie zabezpečuje tím 27 komisárov (jeden z každej krajiny EÚ), na ktorého čele stojí predseda Komisie. Výkonným podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu je Slovák! Je ním Maroš Ševčovič, ktorý je zároveň eurokomisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Každý komentár, ktorý pošlete, si niekto určite prečíta. Je to systematická práca, nečakajme preto, že na základe jednej správy sa všetko zmení. Svojim názorom však každý z nás môže naštartovať diskusiu. Ak naozaj chceme presadiť zmenu, musíme byť aktívni.

Každodenný chod činností Komisie zabezpečujú jej pracovníci (právnici, ekonómovia, odborníci pre rôzne oblasti spoločnosti), ktorí sú rozdelení do útvarov známych ako generálne riaditeľstvá (GR). Každé z nich zodpovedá za osobitnú oblasť politík. Pre cirkulárnu ekonomiku je to DG Environment, kde sa rieši veľká časť agendy týkajúca sa životného prostredia – napríklad obaly, Eco Label, textil, plasty, chemické látky alebo zelené verejné obstarávanie. Cirkulárnu ekonomiku okrem DG Environment riešia aj na DG Research.

Keď komisia pripraví dokument, ten následne ide do pripomienkového konania aj do Európskeho parlamentu, Rady EÚ a zároveň návrh komisie môže pripomienkovať aj verejnosť a rôzne záujmové združenia.

Európska zelená dohoda – ambícia s deadlinom

Európska Zelená dohoda je rámcová dohoda, ktorá bola schválená v roku 2019 s cieľom, že Európa sa stane prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Európska komisia prijala súbor návrhov na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to prispôsobením politík EÚ v oblasti klímy, energetiky, dopravy a zdaňovania.

Ako s tým súvisí cirkulárna ekonomika? Veď to sú iba odpady a recyklácia, nie?

Vôbec nie! Táto dezinterpretácia cirkulárnej ekonomika je na Slovensku veľmi častá. Pomocou cirkulárnej ekonomiky sa šetria prírodné zdroje, vyrábajú sa iba bezpečené a dlhopoužívané výrobky, stavajú a prevádzkujú sa udržateľné budovy z materiálov, ktoré sú vyrábané s dôrazom na ich nízke emisie v rámci výstavby a počas ich prevádzky.

V rámci cirkulárnej ekonomiky sa udržateľne pestujú plodiny, z ktorých sa vyrábajú potraviny a ktoré sa konzumujú tak, aby nám nevznikal potravinový odpad. Potraviny a produkty sú balené do opätovne používaných recyklovateľných obalov.

V cirkulárnej ekonomiky sa rieši aj téma nadprodukcie a jej vplyv na množstvo emisií alebo znečistenia životného prostredia. Preto je cirkulárna ekonomika dôležitým nástrojom aj pri udržateľnej výrobe a spotrebe.

Cirkulárna ekonomika je pritom na EÚ úrovni jeden z nástrojov na prechod ku klimatickej neutralite, riešenia klimatickej zmeny, straty biodiverizty, krízy zdrojov a znečistenia životného prostredia.

Celkovo sa cirkularita meria a kontroluje pomocou rôznych indikátorov. Tie sa týkajú tokov materiálov, ktoré ako spoločnosť používame a pomocou emisií, ktoré sa pri výrobe a spotrebe produkujú. Takýmto hospodárením my zabezpečujeme, aby nedochádzalo k strate biodiverzity, aby sme chránili naše životné prostredie tak, aby sme zmierňovali dopady zmeny klímy. Chránime tak aj zdravie obyvateľov a zabezpečujeme im bezpečné prostredie, ktoré je ekonomicky stabilné.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo

Akčný plán pre obehové hospodárstvo je súčasťou balíka Európskej zelenej dohody a predstavuje nové iniciatívy pre celý životný cyklus výrobkov s cieľom modernizovať a transformovať naše hospodárstvo a zároveň chrániť životné prostredie. Jeho ambíciou je dosiahnuť, aby sa vyrábali udržateľné výrobky s dlhšou životnosťou a umožniť našim občanom zúčastňovať sa v plnej miere na obehovom hospodárstve a využívať výhody vyplývajúce z pozitívnej zmeny, ktorú prináša.

Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra patrí zvyšovanie množstva odpadu medzi 3 najväčšie environmentálne problémy občanov. Respondenti boli toho názoru, že najúčinnejším spôsobom riešenia problémov v oblasti životného prostredia je zmena spôsobu spotreby a výroby.

Ty, ja a Európsky parlament

Európsky parlament (EP) je jediná priamo volená inštitúcia EÚ. Plní nezameniteľnú funkciu pri tvorbe environmentálnej politiky a legislatívy v oblasti obehového hospodárstva. Jeho dôležitou úlohou je pripomienkovať návrhy, ktoré predkladá Európska komisia. Zároveň môže aj proaktívne presadiť tému, ktorá je dôležitá, aby sa k nej pripravila legislatíva.

Kľúčovým výborom pre oblasť obehového hospodárstva v rámci EP je tzv. ENVI výbor (Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), v rámci ktorého sa vedie celý proces buď tvorby novej, alebo zmeny existujúcej legislatívy. 

Ako proces tvorby legislatívy vyzerá?

Slovensko má podľa pravidiel momentálne 14 poslancov zo 705 a v budúcom období bude mať o jedného viac, čiže 15. Poslanci sú volení na obdobie 5 rokov.

Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu budú 6.-9. júna 2024. Vtedy môže aj váš hlas rozhodnúť v tom, ako sa budeme viac podieľať na tvorbe environmentálnej politiky na úrovni Euróspskeho parlamentu. 

Kto háji naše záujmy v Bruseli?

Záujmy Slovenska sa na pôde EÚ prezentujú aj prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR Bruseli. V komunikácii medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami zohráva ústrednú úlohu:

  • čo najefektívnejšie obhajovať slovenské pozície
  • presadzovať naše záujmy
  • pripravovať pravidelné zasadnutia ministrov
  • aj zasadnutia hláv štátov alebo vlád (summity EÚ)

Naše záujmy háji tím diplomatických zástupcov všetkých ministerstiev. Tento tím tak tvorí akúsi predĺženú ruku rezortov pri presadzovaní stanovísk, návrhov a odporúčaní na rokovaniach v rámci Rady EÚ.

Pre prípravu stanovísk na rokovania sú dôležité odborné postoje jednotlivých ministerstiev. Pre oblasť obehového hospodárstva je to Min. životného prostredia SR alebo Min. hospodárstva SR. Pre oblasť bioekonomiky a bezpečného potravinového systému zase Min. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ich úlohou je:

  • sledovať dianie na úrovni EÚ
  • aktívne komunikovať s inštitúciami
  • pripravovať postoje našej krajiny v rôznych oblastiach aj v spolupráci / prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR v Bruseli

Spoločné postoje všetkých členských krajín ovplyvňujú budúcu politiku a legislatívu. Preto je dôležité, aby sme sa aktívne podieľali na týchto rokovaniach a boli súčasťou tvorby nových predpisov, ktoré budeme následne implementovať.

Stále zastúpenie udržiava kontakty aj s ostatnými európskymi inštitúciami, najmä s Európskym parlamentom, osobitne so slovenskými poslancami a Európskou komisiou. Je tiež v kontakte so všetkými, koho sa EÚ dotýka. Zahŕňa to slovenské podniky, regióny, lobistov, konzultantov, akademikov a médiá.

Rada Európskej únie

Skladá sa z predstaviteľov každého členského štátu na ministerskej úrovni, ktorí sú oprávnení zaväzovať svoje vlády k určitým cieľom.  Spolu s Európskym parlamentom prijíma Rada Európskej únie legislatívne návrhy predkladané Komisiou. Predstavitelia spolu hľadajú tie najlepšie riešenia pre všetkých. Takéto hľadanie má aj formu vyjednávaní. Práve to je hlavnou činnosťou Rady.

Predsedá jej vždy jeden členský štát na základe princípu rotácie po dobu šesť mesiacov. Aktuálne je predsedajúcou krajinou Španielsko. Slovensko bude najbližšie predsedajúcou krajinou v roku 2030. Aj dnes však v Rade  sedia aj slovenskí ministri a majú možnosť komunikovať naše postoje.

Slovenské samosprávy a ich úloha v tvorbe európskej politiky v obehovom hospodárstve

Európsky výbor regiónov (VR) sa zapája do rôznych etáp tvorby právnych predpisov EÚ. Komisie VR vypracovávajú stanoviská k legislatívnym návrhom EÚ. Jeho členovia sa schádzajú na plenárnych zasadnutiach, kde o týchto stanoviskách hlasujú a prijímajú ich.

Legislatívna činnosť Európskeho výboru regiónov zahŕňa širokú škálu oblastí, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych samospráv. Vykonáva ju 6 tematických komisií. Jednou z nich je ENVE – Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku. Prípravuje politické posolstvá súvisiace s Európskou zelenou dohodou, napr.:

  • zmena klímy
  • energetika
  • vesmírna politika Európskej únie
  • biodiverzita
  • obehové hospodárstvo
  • nulové znečistenie

Výbor tiež úzko spolupracuje s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Vďaka tomu sú ich názory vypočuté a podporuje sa tým politická diskusia – a to nielen v Bruseli, ale aj v regiónoch a mestách EÚ a online.

Aby získal podnety od miestnych a regionálnych orgánov, expertov a ďalších zainteresovaných strán, organizuje konzultácie. Vďaka tomu môžu prispievať do stanovísk, ktoré vypracovávajú členovia VR a ktoré sa prijímajú na úrovni EÚ.

Slovenská delegácia sa skladá z deviatich členov a deviatich náhradníkov. Spoločne zastupujú svoje miestne a regionálne samosprávy.​ Navrhuje ich členský štát prostredníctvom záujmových združení, ktoré zastrešujú mestá a obce. Pre Slovensko je to K8, Únia miest Slovenska a ZMOS. Členovia získavájú informácie od VR a zároveň sa zúčastňujú pracovných skupín a stretnutí.

70% zmien, ktoré v legislatíve prichádzajú sa budú implementovať práve na úrovni regiónov, miesta a obcí. Tieto zmeny pociťujeme pri takmer každej zmene legislatívy v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

Podľa štúdie Udržateľnosť v mestách Slovenska, ktorú sme vypracovali tento rok, nie sú naše samosprávy na tieto zmeny pripravené tak, ako samosprávy v zahraničí. Prečo? Problémom sú najčastejšie personálne kapacity a zložité financovanie z externých zdrojov.

Neziskové organizácie – dôležitý stakeholder aj v tvorbe európskej politiky v obehovom hospodárstve

Last but not least. Pozrime sa na úlohu neziskových orgazinácií. Je rozdiel v tom ako fungujú tie slovenské a európske?

Neziskové organizácie majú aj na úrovni EÚ dôležitú úlohu. Kým národné neziskové organizácie implementujú politiky a rôzne projekty v teréne na lokálnej úrovni, neziskové organizácie na celoeurópskej úrovni majú tiež veľa práce:

  • sledujú vývoj environmentálnej politiky a legislatívy
  • analyzujú dáta
  • tvoria rôzne odborné štúdie a publikácie
  • zasielajú svoje pripomienky Komisii, europoslancom a zároveň aj ministerstvám v jednotlivých krajinách pred stretnutím Rady EÚ
  • realizujú aj rôzne výskumy a prieskumy a podľa toho publikujú svoje tzv. position papers, kde jasne popíšu stanovisko ku konkrétnemu aktuálnemu problému

Neziskové organizácie, ktoré pôsobia na celoeurópskej úrovni často združujú neziskovky v rôznych krajinách v EÚ, ale aj mimo nej. 10 najväčších z nich je tzv. GREEN 10, ktoré v mnohých spoločných agendách koordinujú svoje postoje a kroky. INCIEN je členom jednej z nich – European Environmental Bureau.

Bruselské zápisky

Medzi najväčšie neziskové organizácie, ktoré sledujú politiku v oblasti cirkulárnej ekonomiky patria aj Ellen McArthur Foundation, Zero Waste Europe, Reloop, Right to repair a mnohé ďalšie.

Ako sa zapojiť do prác neziskových organizácií?

Ak máte zamestnanie mimo neziskového sektora, môžete sa ho podporiť či zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti. V neziskovom sektore pracujú odborníci, ktorí sledujú dianie na strane politík a na základe toho si nastavujú aktivity, ktoré robia. Niektoré sa viac venujú publikačnej činnosti, iné analýzam a nastavovaniu politík, alebo prácam v teréne či budovaní komunít. Preto aj v týchto organizáciách je potrebné, aby pracovali odborníci, ktorí problematike rozumejú a ktorí dokážu odborne rozvíjať danú tému. A to je aj snahou INCIEN v oblasti cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. 

Našim cieľom je budovanie kapacít a iniciatív, práca na legislatíve a zvyšovanie povedomia o cirkulárnej ekonomike ako nástroja na riešenie všetkých kríz, ktorým čelíme: klimatickej, strate biodiverzity, kríze zdrojov a znečistenia životného prostredia.

ŤAHÁK EURÓPSKYCH POJMOV

 Inštitúcie a orgány:

  • Európska únia
  • Európska komisia
  • Európsky parlament
  • Rada Európskej únie
  • ENVI výbor
  • Stále zastúpenie SR Bruseli
  • Európsky výbor regiónov

 

 

 

Iné pojmy:

  • Akčné plány pre obehové hospodárstvo
  • komisár
  • generálne riaditeľstvá
  • DG Environment, DG Research
  • ENVE – Komisia pre životné prostredie, klimatické zmeny a energetiku
  • GREEN 10

Názov projektu: Európska zelená dohoda – dohoda pre našu spoločnú udržateľnú budúcnosť. Projekt financovaný z programu ERASMUS+. Číslo projektu: 2023-1-SK01-KA122-ADU-000129633. Projekt realizuje: Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z. Belinského 3, 851 01 Bratislava. 

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autora (-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie a orgánu udeľujúceho grant. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.

Financované Európskou úniou.